Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Za deväť mesiacov "expertkou" na pôrody

Úprimne, nečakala som, že tehotenstvo je obdobe plné náporu na telo aj myseľ. Je až neuveriteľné, čo všetko žena počas tehotenstva musí zvládať. Je treba jesť - veľa, spať - najlepšie všade, kde sa dá, a v neposlednom rade musí čeliť zo všetkých strán sa valiacim informáciám o pôrodoch "rodičiek - expertiek". Niežeby ma nezaujímali, tie príbehy sú predsa len napínavé a poväčšine končia happy endom. No v tomto prípade to asi chce naozaj zážitok na vlastnej koži. A niektoré horory prvorodička fakt nepotrebuje počuť.
Počas môjho skoro 30-ročného skromného pozorovania sveta som zistila, že svet žien sa delí na tie, ktoré sú "pôrod friendly", z detí uvarené, na materstvo stvorené žienky a mamy - expertky a potom tie ako ja. Patrila som do kategórie "nerodičiek", ktoré cudzie deti pre istotu radšej nechytali a keď aj, vždy sa to skončilo plačom, a pre ktoré bola téma pôrodov absolútnym tabu. Pri zmienke o pôrode som odchádzala z miestnosti alebo, ak to bolo sp…
Posledné príspevky

TOP 5 - ako nás "poznačila" týždňová karanténa

Z našej Vilmy sa všetci okolo nás náramne tešia. Máme veľkú rodinku, ktorá je nadšená z každého Vilminho centimetra, zaguľateného líčka či vybľabotaného úsmevu, skvelých priateľov, ktorí statočne počúvajú o našich (ne)spánkových rytmoch či plných plienkach. Avšak po zavedení bezpečnostných "koronaopatrení" som s Vilmou ostala uväznená doma - safety firts. Zbohom, socializácia. A keďže "sa bezpečnostne opatrujú" aj na hasičskej stanici, stalo sa to, že mal Hasičko zrazu viac voľných dní po sebe. Hasičko totiž patrí k tým ľuďom, ktorí fičia, hasia, zachraňujú životy či otvárajú zabuchnuté byty iným ľuďom v izolácii. A tak sme ostali týždeň doma. Žiadni rodinní príbuzní, žiadni kamoši. Len my traja. Vilma, Hasičko a ja.
Niekto plače nad odrastenými vlasmi, iní zasa objavujú zhonom stratené benefity partnerstva, manželstva či rodičovstva, ďalší cvičia do úmoru, upratujú storočné šatníky, zabávajú deti dúfajúc, že večer ľahšie odkvicnú. A potom sú tu moralizátori, podľ…

Ako som jedného dňa nešla do práce

Nikdy som si život na materskej dovolenke nepredstavovala. Veď prečo aj, keď mojou jedinou túžbou bolo vyčíhať voľné miesta na trip do Mexika. Správa o Vilme bola studenou sprchou a ja som pomaly, ale isto zo sna o kariére a cestovaní musela vytriezvieť. A tiež sa pripraviť na to, že jedného dňa pôjdem posledný raz do práce.
Na to sa podľa mňa ani nedá pripraviť, hoc sa s tým človek v hlave zrovnáva všetkými možnými smermi a spôsobmi. A hoci som za prácou denno-denne necestovala práve najbližšie od domu a pravidelne som schytávala dopravné špičky, bola práca na najväčšej a najstaršej slovenskej univerzite zmysluplne stráveným pracovným časom. Totiž, ja už mám pocit, že mám tú univerzitu v krvi. Tri roky bakalár, dva magister a keď som počas písania diplomovky premýšľala, čo s načatým životom, rozhodla som sa prihlásiť na doktoranské. Ha, čuduj sa svete, ono to vyšlo, takže sa dnes titulujem pred menom aj za menom. Hoci, ako som zistila, pri dieťati sú všetky tituly úplne na nič. A ke…

Keď Hasičko pil pivko a mne rástlo bruško

Malý kvíz na úvod. Kto kradne ľuďom spánok na päť? Dieťa (haha alebo aj Vilma). Dve slová: čo bráni žene dať si v podniku svoj obľúbený alko drink? Tehotenské brucho. A z čoho sa skladá naša Vilma na deväť? Áno, správna odpoveď je "sladkosti".
Toľko sadkého, čo som ja pojedla počas tehotenstva, sa dá rátať na tony. Toľko sladkého som snáď v živote nezjedla a nevypila. Hightlight, alebo strop všetkých mojich tehotenských chutí, bol rozhodne orechovník potretý trojcentimetrovou vrstvou nutely a v tesnom závese fičal nealko citrónový radler. Najlepšie chladený, najlepšie v novembri.

Smutno-smiešna tragikomédia mňa ako matky-čakateľky bola, keď sme sa po piatich mesiacoch, čo sa z malej fazuľky začali formovať reálne kontúry našej Vilmy, a nikto ešte nevedel celkom presne posúdiť, či to som taká tučná alebo tehotná, vybrali na našu skutočne prvú manželskú dovolenku. Hurá, splnila som si jeden z cestovateľkých snov, totiž, zamierili sme do Toskánska. "Načo idete do kraja, k…

Ahoj, som Vilma a dnes mám dva mesiace

Poznáte to. Zo začiatku sú zo mňa, ako zo všetkých malých bábätiek, všetci totálne napichaní a môj vek rátajú na týždne a potom na mesiace. Vraj ako keď sa dvaja dajú dokopy a je im spolu dobre. Ako našim. A potom robia tie fujky veci - dotýkajú sa perami. A to aj predo mnou! "Dnes má dva týždne," počula som mamušu, "a dnes je tu s nami už mesiac," opäť mama krútiac hlavou nad tým, ako ten čas letí...


... A naozaj. Ja mám dnes už mesiace dva! Musím povedať, že zo začiatku som toho veľa nevidela ani nepočula. No a teraz je ten svet taký fascinujúci. A aha, mám aj také dve paličky, naši tomu hovoria že ručičky, niekedy chutia lepšie ako dudinka. Ale teda dudinka je že top (teda okrem mamušinho prska). A je strašne zaujímavé, keď sa ráno zobúdzame a výjde slnko spoza oblakov, stena sa zrazu rozžiari a objavia sa tam aj také prúžky, idem si oči vyočiť. Strašne ma baví, keď mi mama začne podľa svojej falošnej notovej osnovy nôtiť tancuj, tancuj vykrúcaj, tá je moja obľ…

O môj bože, dve paličky! Alebo ako sa z dvoch stali traja...

"Tuto si ešte zbehnem kúpiť hygienické potreby," zastresovala som v domnení silnejúceho PMS pred drogérkou v Komárne tesne pred tým, než sme sa vybrali spoznávať krásy Budapešti. A že to bude jeden z mojich posledných tripov bez Vilmy a že tie vložky a tampóny nakoniec nepoužijem, som ešte ani len netušila.
Výletík to bol výborný, síce sme prvé výročie manželstva mali v pláne osláviť v Budapešti len ja a Hasičko, nakoniec sme pribrali dvoch parťákov a výborne si to užili. Raná cigaretka, kávička a aj keď sme vychytali počasie hodné nedeľného gaučingu, dali sme si pivečko na terase a večer nejaký ostrejší drinčík. Veď ako úplne normálni mladí ľudia žijúci dnešnú dobu, ktorej, ako zisťujem po veľmi intenzívnych rozhovoroch s mojou babinou, ktorej už ťahá viac na 90 ako na 80, tí starí už naozaj vôbec nerozumejú. Dobu, v ktorej som chcela pred dieťaťom stíhnúť ešte mnohé... Len mi začínalo byť čoraž viac podozrivé, že som tú napochytro zohnanú hygienu nemusela vôbec použiť.

&q…

A príbeh sa začína...

Príbeh o jednej mame a jednej Vilme sa mal pôvodne začať približne rok po tom, čo som zistila, že som tehotná. Že akože symbolika, rok po... A teda približne v polke apríla, aj keď ja som to zistila až o niečo neskôr (áno, proste som ešte, hoc už skoro trojkrížiková, neplánovala byť tehotná).
No ako sa to hovorí, že človek mieni, Hasičko odíde do práce a pánboh zošle zlé počasie... No a keď je Vilma aspoň chvíľu v pokojovom režime, mama túži na chvíľu robiť aj niečo iné, ako byť mamou. Totiž, doteraz som zvládala robiť veľa vecí naraz, bol to taký, niekedy až nezdravý multitasking - chodiť do školy, pracovať, byť aktívna v občianskom združení, cez deň kolegyňou, večer kamoškou a pártyženou a v noci manželkou - alebo všetko naraz. A teraz som už "len" (alebo najmä) mamušou jednej zdravej, krásnej, skoro dvojmesačnej Vilinky. Pre ktorú dnešnú mamu materstvo nie je šok, nech "hodí kameňom" (haha, a teraz ma zasype, nie?).

Intermezzo: Haha, keby tá Vilma v tom libme as…